Nord Micro Modular ‧ recenzia

Prvý dojem ‧ ‧‧ ‧‧‧ ‧‧ ‧ 10 / 10

Akonáhle som sa dozvedel o existencii tohto malého diabla, takmer nepretržite som browsoval všetky on-line vetešníctva. Keď sa mi ho konečne podarilo kúpiť, musel som uznať, že je naozaj sexy. Celé telo je z kovu, jasne červený povrch dopĺňajú tmavomodré popisky, skromný počet ovládacích prvkov a malilinký displej. Vstupov a výstupov je viac, než samotných čudlajzov a to veští nejakú čertovinu...

MM je virtuálny modulárny synt, čo v praxi znamená, že z neho môžete spraviť čokoľvek. Syntetizér, sekvencer, drummachine, efekt, skrátka hocičo. A pri troche rozumu aj všetko naraz. Ako je to vôbec so štyrmi knobmi, tromi tlačidlami a dvojmiestnym displejom vôbec možné? Správne, prostredníctvom softwareu. V princípe to funguje tak, že doma si nakáblikujete patche od výmyslu sveta a na jam si zoberiete len synt (a nejaký ten kontroler).

Ovládanie ‧ ‧‧ ‧‧‧ ‧‧ ‧ 9 / 10

Samotná krabica sa už ani nemôže ovládať jednoduchšie. Prvým knobom sa ovláda hlasitosť a zvyšné tri sú priraditeľné. Čomukoľvek. Ale úplne, že hocičomu. Od frekvencie sedemnásteho LFO, cez piaty step v sekvenceri, až po kombináciu ľubovoľného množstva parametrov (ktorým sa dá určiť ľubovoľný interval a dajú sa dokonca aj inverznúť). Aby som nepredbiehal, dve tlačidlá slúžia na prepínanie patchov a cez SHIFT (áno, tretia tlačica) sa jedno z nich zmení na priraditeľné tlačidlo. Knobmi sa dá cez SHIFT ešte ovládať pár drobností a to je všetko.

Patchovanie samotné sa odohráva v SW editore, z ktorého som mal strach napriek tomu, že o modulárnom kredenci typu Doepfer snívam už roky. Báť sa nebolo čoho, editor je priam funkcionalistický - strohý, ale účelný. Moduly majú farebne rozlíšené vstupy a výstupy v závislosti od signálu, ktorý vysielajú, či prijímajú - audio, logický, bipolárny atď., ale nič vám nebráni skúsiť pichnúť audio kábel do ovládania LFO. A tam je práve kus čara skutočného moduláru.

Pri MM je dobré, ak človek ovláda aspoň zhruba základy syntéz a vie, čo je ADSR, či LFO. Každopádne, bez (224-stranového) manuálu sa zo začiatku nepohne a niektoré esenciálne zapojenia sa treba naučiť naspamäť. Po pár dňoch je ale všetko viac-menej jasné a milému človeku sa točí hlava z možností, ktoré si vie predstaviť. Už som spomínal, že sa z MM dá postaviť čokoľvek?

Jediný temný bod editora je ten, že Clavia už k nemu neposkytuje nijaký support, keďže Micro Modular sa už dávno nevyrába. Neviem, ako je na tom PC verzia, ale posledná oficiálna jablčná je na OS 9. Pre OS X existuje len beta verzia, ktorá nepatrí zrovna k najstabilnejším aplikáciám, ale s trochou trpezlivosti to ide.

Po zhotovení patchu je možné ľubovoľný parameter (alebo skupinu parametrov cez Morph Group) vyviesť na ľubovoľný ovládací prvok, či už na zariadení samotnom, alebo na externom kontroleri. Takto sa dajú ovládať filtre, meniť waveformy oscilátorov, prehadzovať patterny, no hocičo.

Zvuk ‧ ‧‧ ‧‧‧ ‧‧ ‧ 10 / 10

Jedným slovom fantastický. Od ultratučných bás, cez trblietavé pady a polonáhodné dróny, až po chrumkavé analógové beaty. Stroj je síce čistá digitálka, ale treba povedať, že špičková. Filtre znejú obzvlášť analógovo a dostať ich do samooscilácie nie je problém. Oscilátory sú veľmi flexibilné a veľmi rýchlo sa z nich dajú vylúdiť strašné šialenstvá. K dispozícii je okrem toho kopec obálok, LFO, multifiltrov, či efektov. Kredence však treba stavať s rozmyslom, lebo každý modul má pri svojom názve aj záťaž procesora v percentách a súčet všetkého nesmie prekročiť obligátnych 100%. Na začiatok (kým sa nešťastnému novopečenému majiteľovi podarí vôbec rozbehať editor) vie celkom ohromiť stovka presetových patchov. Hlavne s loopmi sa dá ozaj vyhrať. Ostatne, nazývam ich loopom len preto, lebo predsalen tie patche majú iba nejakých 8 taktov. Ale sú postavené tak umne, že pomocou troch knobov sa s nimi dajú vytvárať nekonečné variácie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani páni z Kraftwerku.

Hardware ‧ ‧‧ ‧‧‧ ‧‧ ‧ 10 / 10

Napadajú mi len superlatívy. Prevodníky sú 24-bitové a ich vzorkovacia frekvencia je 96 kHz, čo je v rámci syntov high-end aj dnes, nieto ešte koncom 90. rokov, kedy Clavia prišla s radou Modular. Oproti svojim väčším súrodencom je výpočtová kapacita Micro Modularu značne oklieštená, len 1/4 v porovnaní napr. s Modular Rack. V praxi to znamená max. 4-hlasú polyfóniu, žiadny multitimbral, čo sa dá s trochou umu viac-menej obísť, ale hlavne 4-krát menej modulov v patchi. Na druhú stranu, za tie prachy?

Zariadenie je postavené veľmi robustne, srší z neho poctivá kvalita. Tlačidlá evokujú jadrovú elektráreň, knoby majú stabilný a akurátny odpor, radosť si čo i len siahnuť.

MM má dva symetrické vstupy, ktorým zodpovedá príslušný modul. Potom sa dá s externým signálom narábať rovnako ako s interným, filtrovať, efektovať, preháňať obálkami, atď. Symetrické výstupy sú samozrejmé, nechýba ani slúchadlový. MIDI In a MIDI Out dopĺňajú ešte dva špeciálne MIDI porty určené na komunikáciu s editorom.

Záver ‧ ‧‧ ‧‧‧ ‧‧ ‧ 10 / 10

Nord Micro Modular je špičkový modul schopný takmer čohokoľvek. Ak plávate na vlnách ambientu, industriálu, alebo bezbreho experimentujete, je to nástroj pre vás. Dá sa zohnať pod 250 € a v intenciách tohto faktu môžem smelo prehlásiť, že jeho možnosti a zvuk ďaleko, ale naozaj veeeľmi ďaleko prevyšujú moduly niekoľko-krát drahšie. Ako niekde inde napísal cudzokrajný recenzent: Buy it! If you can't buy it, steal it!